Clá EÚ na uhlík vstupujú do platnosti dnes a fotovoltaický priemysel otvára „zelené príležitosti“

Európska únia včera oznámila, že text zákona o mechanizme úpravy uhlíkových hraníc (CBAM, uhlíková tarifa) bude oficiálne zverejnený v Úradnom vestníku EÚ.CBAM vstúpi do platnosti deň po zverejnení Úradného vestníka Európskej únie, teda 17. mája!To znamená, že uhlíková tarifa EÚ práve dnes prešla všetkými postupmi a oficiálne vstúpila do platnosti!

Čo je uhlíková daň?Dovoľte mi, aby som vás stručne predstavil!

CBAM je jednou z kľúčových častí plánu EÚ na zníženie emisií „Fit for 55“.Cieľom plánu je do roku 2030 znížiť emisie uhlíka členských štátov EÚ o 55 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Na dosiahnutie tohto cieľa EÚ prijala sériu opatrení vrátane rozšírenia podielu obnoviteľnej energie, rozšírenia trhu EÚ s uhlíkom, zastavenia predaj palivových vozidiel a zriadenie mechanizmu sprostredkovania uhlíkových hraníc, spolu 12 nových zákonov.

Ak sa to jednoducho zhrnie v ľudovom jazyku, znamená to, že EÚ účtuje výrobky s vysokými emisiami uhlíka dovážané z tretích krajín podľa emisií uhlíka dovážaných produktov.

Najpriamejším cieľom EÚ na zavedenie uhlíkových taríf je vyriešiť problém „úniku uhlíka“.Toto je problém, ktorému čelia snahy EÚ o politiku v oblasti klímy.Znamená to, že v dôsledku prísnejších environmentálnych predpisov sa spoločnosti EÚ presunuli do regiónov s nižšími výrobnými nákladmi, čo neviedlo k žiadnemu zníženiu emisií oxidu uhličitého v celosvetovom meradle.Cieľom hraničnej dane z uhlíka v EÚ je chrániť výrobcov v rámci EÚ, ktorí podliehajú prísnej kontrole emisií uhlíka, zvýšiť tarifné náklady relatívne slabých výrobcov, ako sú externé ciele znižovania emisií a kontrolné opatrenia, a zabrániť podnikom v rámci EÚ presúvať sa do krajín nižšie náklady na emisie, aby sa predišlo „úniku uhlíka“.

Zároveň sa v záujme spolupráce s mechanizmom CBAM súčasne spustí aj reforma systému obchodovania s uhlíkom v Európskej únii (EU-ETS).Podľa návrhu reformného plánu budú bezplatné uhlíkové kvóty EÚ úplne stiahnuté v roku 2032 a odobratie bezplatných kvót ešte viac zvýši emisné náklady výrobcov.

Podľa dostupných informácií sa CBAM bude spočiatku vzťahovať na cement, oceľ, hliník, hnojivá, elektrinu a vodík.Výrobný proces týchto produktov je náročný na uhlík a riziko úniku uhlíka je vysoké a v neskoršej fáze sa postupne rozšíri aj do iných odvetví.CBAM spustí skúšobnú prevádzku 1. októbra 2023 s prechodným obdobím do konca roka 2025. Oficiálne bude daň spustená 1. januára 2026. Dovozcovia budú musieť deklarovať počet tovarov dovezených do EÚ v predchádzajúcom roku a ich skrytých skleníkových plynov každý rok a následne si zakúpia zodpovedajúci počet CBAM certifikátov.Cena certifikátov sa vypočíta na základe priemernej týždennej aukčnej ceny kvót EU ETS vyjadrenej v EUR/t emisií CO2.V rokoch 2026 – 2034 sa bude súbežne s CBAM postupne rušiť bezplatné kvóty v rámci EU ETS.

Celkovo uhlíkové tarify podstatne znižujú konkurencieschopnosť externých exportných podnikov a sú novým typom obchodnej bariéry, ktorá bude mať mnoho dopadov na moju krajinu.

Po prvé, moja krajina je najväčším obchodným partnerom EÚ a najväčším zdrojom dovozu komodít, ako aj najväčším zdrojom stelesnených emisií uhlíka z dovozu EÚ.80 % emisií uhlíka medziproduktov z mojej krajiny vyvážaných do EÚ pochádza z kovov, chemikálií a nekovových nerastov, ktoré patria do sektorov s vysokým rizikom úniku uhlíka na trhu EÚ s uhlíkom.Po zahrnutí do nariadenia o uhlíkových hraniciach bude mať obrovský vplyv na vývoz;Uskutočnilo sa veľa výskumov o jeho vplyve.V prípade odlišných údajov a predpokladov (ako je emisný rozsah dovážaných produktov, intenzita emisií uhlíka a cena uhlíka súvisiacich produktov) budú závery celkom odlišné.Vo všeobecnosti sa predpokladá, že bude ovplyvnených 5 – 7 % celkového vývozu Číny do Európy a vývoz sektora CBAM do Európy klesne o 11 – 13 %;náklady na vývoz do Európy sa zvýšia o približne 100 – 300 miliónov amerických dolárov ročne, čo predstavuje vývoz výrobkov pokrytých CBAM do Európy o 1,6 – 4,8 %.

Zároveň však musíme vidieť aj pozitívny vplyv politiky EÚ v oblasti „uhlíkových ciel“ na exportný priemysel mojej krajiny a na budovanie trhu s uhlíkom.Ak si vezmeme ako príklad železiarsky a oceliarsky priemysel, medzi úrovňou emisií uhlíka v mojej krajine na tonu ocele a úrovňou EÚ je rozdiel 1 tony.Aby železiarske a oceliarske podniky v mojej krajine vyrovnali túto medzeru v emisiách, musia si zakúpiť certifikáty CBAM.Podľa odhadov bude mať mechanizmus CBAM vplyv približne 16 miliárd juanov na objem obchodu s oceľou v mojej krajine, zvýši clá o približne 2,6 miliardy juanov, zvýši náklady o približne 650 juanov na tonu ocele a mieru daňového zaťaženia približne 11 %. .To nepochybne zvýši exportný tlak na železiarske a oceliarske podniky mojej krajiny a podporí ich transformáciu na nízkouhlíkový rozvoj.

Na druhej strane, budovanie trhu s uhlíkom v mojej krajine je stále v plienkach a stále hľadáme spôsoby, ako premietnuť náklady na emisie uhlíka prostredníctvom trhu s uhlíkom.Súčasná úroveň cien uhlíka nemôže plne odrážať cenovú úroveň domácich podnikov a stále existujú niektoré necenové faktory.Preto by moja krajina mala v procese formulovania politiky „uhlíkových ciel“ posilniť komunikáciu s EÚ a primerane zvážiť prejavy týchto nákladových faktorov.Zabezpečí sa tým, že priemyselné odvetvia mojej krajiny sa budú môcť lepšie vysporiadať s výzvami v súvislosti s „uhlíkovými tarifami“, a zároveň to podporí stabilný rozvoj budovania trhu s uhlíkom v mojej krajine.

Preto je to pre našu krajinu príležitosť aj výzva.Domáce podniky musia čeliť rizikám a tradičné priemyselné odvetvia by sa mali spoliehať na „zlepšenie kvality a redukciu uhlíka“, aby eliminovali dopady.Priemysel čistých technológií v mojej krajine môže zároveň priniesť „zelené príležitosti“.Očakáva sa, že CBAM bude stimulovať export nových energetických odvetví, ako je fotovoltaika v Číne, berúc do úvahy faktory, ako je európska podpora lokalizovanej výroby nových energetických odvetví, čo môže viesť k zvýšeniu dopytu čínskych spoločností investovať do technológií čistej energie v Európe.

未标题-1


Čas odoslania: 19. mája 2023